Estónsko

Druhá mobilita projektu Erasmus + , Let´s unite to be unique, sa konala od 9. 4. do 13. 4. 2019 v Estónsku a našim hostiteľom bola základná škola Pikavere Manor School. Do Estónska sme cestovali 3 zamestnanci školy a 4 žiaci.

1. deň mobility

Ráno sme sa zobudili do zasneženého rána. Sneh nás teda riadne prekvapil, ale plní očakávaní a zvedavosti nám to na nálade nijako neubralo. Všetci  sme sa stretli v  škole, ktorá bola súčasťou našej hostiteľskej školy. Privítala nás pani riaditeľka, ktorá nás sprevádzala po škole. Škola prešla rekonštrukciou a modernizáciou. Priestory boli veľmi pekné a čisté. Zaujala nás nielen obrovská telocvičňa, ale najmä učebne hudobnej výchovy, techniky a obrovská kuchyňa s jedálňou, ktorá slúžila na to, že čo si žiaci na hodinách navarili, to si aj zjedli. Páčilo sa nám aj to, že jeden rok sa dievčatá venovali vareniu a ručným prácam a chlapci pracovali v dielňach. Ďalší rok sa vymenili. Po prehliadke sme sa všetci stretli v aule, kde nám pani riaditeľka predstavila školský vzdelávací systém a taktiež nás oboznámila s chodom školy a plánmi do budúcnosti.

Po prehliadke školy Raasiku Pohikool sme nasadli na autobus, ktorý nás odviezol do našej hostiteľskej školy, kde nás čakal bohatý program. Škola Pikavere Manor je malá miestna lokálna škola, ktorá sa nachádza v starej budove, ktorá je vyhlásená za kultúrnu pamiatku, takže sme tam mohli vidieť aj dvere, ktoré mali 200 rokov. Aj keď budova zvonku nevyzerala príliš lákavo, vnútrajšok školy nás naozaj očaril. Mohli sme tam vidieť staré kachle, v ktorých sa však už nekúrilo, niektoré okná vyzerali ako okná do kajuty a podlaha bola drevená. Takto sme si mohli porovnať dve školy, ktoré boli úplne rozdielne, ale každá z nich mala svoje čaro. V škole nás čakalo milé privítanie s krátkym programom, ktoré si pre nás pripravili žiaci. Po programe nás taktiež privítala pani riaditeľka a poslanec miestnej komunity. Porozprávali nám o fungovaní ich školy, vzdelávacom systéme, ale aj o tom, ako škola poriada rôzne akcie, z ktorých financie slúžia na chod školy. Po bohatom doobedňajšom programe nás čakala v jedálni tradičná estónska polievka, ktorá nás v sychravom počasí zahriala. Pani kuchárky nám taktiež pripravili aj ich tradičný dezert. Po obedňajšom pohostení sa všetci žiaci z partnerských škôl rozdelili do skupín, kde plnili rôzne aktivity. Keďže aktivity boli po celej škole, tak sme si poobzerali aj samotný interiér. Vyskúšali sme si aj tkanie na krosnách, pletenie kľúčeniek v estónskej trikolóre, ktoré sme si nechali ako suvenír, pozreli sme si aj náučný prírodopisný film o zvieratách v Estónsku, zatancovali si a nakoniec sme hrali kvíz, ktorý si mali pripraviť všetky krajiny v programe Kahoot. Táto aktivita pobavila nielen deti, ale aj dospelých pri výbere správnych odpovedí. Ani sme sa nenazdali a deň bol za nami. Všetci sme zaspávali plní nových zážitkov, dojmov, informácií, vedomostí a skúseností.

2. deň mobility

V tento deň si naši hostitelia pre nás pripravili spoznávanie estónskej kultúry v meste Rakvere. Najskôr sme navštívili policajné múzeum, ktoré bolo plné prekvapení. Oboznámili sme sa s policajným vyšetrovaním pri nehodách a vraždách, vyskúšali si pitvu, spravili odtlačky prstov a spoznali vlastné DNA. Na koniec prehliadky sme mali možnosť si aj zastrieľať.

Po prehliadke sme sa vybrali na obed, ktorý sme mali priamo na hrade. Vyskúšali sme ich tradičné jedlo – krúpy (geršňa) s lieskovými orieškami, kyslú kapustu (trošku iná ako tá naša) s mäskom. Po sýtom obede sme sa vybrali na prehliadku Rakvere hradu, ktorého ruiny sa zachovali od 16.storočia. Hrad v sebe skrýval aj tajomnú hrobku v ktorej sa ukrývali kostry, lebky a kosti, ktoré boli „strašidelné“. Až neskôr sme sa dozvedeli, že tá hrobka bola umelo vytvorená a nikdy na hrade nebola. V exteriéri hradu sme mohli vidieť zvieratká, vyskúšali sme si streľbu z luku a aj gilotínu. Ani sme sa nenazdali, a už sme znova sedeli v autobuse cestou naspäť. Príjemne unavení sme cestou pozorovali krajinu, ktorá sa rozlohou podobá tej našej, ale má len 1,3 miliónov obyvateľov a najvyšší bod krajiny je 318 m nad morom.

3. deň mobility

Ráno sme sa zobudili do chladného, ale slnkom zaliateho rána. Dnes nás poobede čakala prehliadka hlavného mesta Tallin s necelým pol miliónom obyvateľov a doobeda sme navštívili Energy Discovery Centre. V centre sme objavovali, skúmali, zisťovali, skúšali a hlavne sme si to všetci poriadne užívali. Iba s povzdychom sa žiaci vyjadrili, že aké užasné by boli hodiny fyziky. Skúsiť, zažiť, pochopiť.

Po zážitkovom učení sme si pochutnali na výbornej polievočke a takto nasýtení, sme sa vybrali na prehliadku hlavného mesta a jeho starej časti. Navštívili sme Chrám svätého Alexandra Nevského, odfotili sme sa pred parlamentom, vyšli sme na najvyššiu časť mesta, z ktorej bol prekrásny výhľad na mesto a samozrejme, že sme nezabudli na suveníry, ktoré nám budú pripomínať túto návštevu.

4. deň mobility

Nastal deň odchodu. Posledné raňajky, posledné lúčenie, posledné zbohom Estónsku. Odchádzame obohatení o nové zážitky, priateľstvá, vedomostí a zdokonalenej angličtiny. Krajina, v ktorej sme mali pocit, že každý hovorí po anglicky alebo rusky. Krajina, ktorá v nás zanechala pozitívny dojem a ako Radko povedal: „Raz sa tu vrátim!“ Naspäť domov nás opäť čakali dva lety. Na letisku v Talline si Michal svoje čakanie spríjemnil hraním na klavír. Jeho hra vyvolala u ľudí nielen úsmev, obdiv a pohladenie na duši, ale aj potlesk. Cesta domov nám ubehla v podstate rýchlo. Rozprávali sme si postrehy, zážitky a dojmy, ktoré v nás táto krajina zanechala.

Huvasti. Dovidenia.

Dojmy žiakov:

 Adriana Bačová

„V živote je len pár nezabudnuteľných a často neopakovateľných zážitkov. Práve zážitky z Estónska sa mi vryli hlboko do pamäti. Milí ľudia, dobré jedlo a nádherná príroda - takto sa dá opísať Estónsko. Dni sa nám začínali raňajkami v škole, nasledovali rôzne aktivity alebo navštevovanie rôznych miest ako napríklad: zámok Rakvere, vedecké centrum alebo policajné múzeum. Cítili sme sa ako doma vďaka skvelým rodinám, ktoré sa o nás starali a venovali nám svoj voľný čas. Príchodu do novej neznámej krajiny sme sa báli, no keď sme odchádzali veľmi sa nám nechcelo. Boli to úžasné 4 dni plné objavovania a zážitkov. Ďakujem veľmi pekne za túto príležitosť spoznať novú krajinu a rada by som odporučila ak sa aj vám naskytne takáto príležitosť určite choďte do toho! Ja to vôbec neľutujem.“

Anna Dudášiková

„ Estónsko. Na túto krajinu budem mať navždy dobré spomienky. Už len to, že som mala tú príležitosť spoznať novú krajinu vo mne vzbudzuje pocit šťastia a veselosti. Ľudia sa tu zdajú na prvý pohľad neživí no keď ich spoznáte zistíte, že sú to veľmi milí a pohostinní ľudia. Takýmito ľuďmi boli napríklad: Alice, ktorá nás doviezla do rodiny, poukazovala nám Tallin aj školu v ktorej učí a hlavne sa starala o to, aby sme sa cítila ako doma. Naučila nás typické estónske tance. Cestou ku našej novej rodine nám povedala, že jej najstarší syn slúži v armáde (čo ma prekvapilo bol fakt, že ako matka sa dokázala vyrovnať s prácou akú si jej syn vybral). Naša rodina. Tá mi prirástla k srdcu. Naša mama Marit bola veľmi milá, starostlivá a hlavne zábavná. Zoznámila nás s jej mamou s ktorou sme sa však nemohli porozprávať lebo jediné jazyky ktorými rozprávala boli: estónčina, ruština a nemčina. V dome sme sa zoznámili aj s jej tromi dcérami: Kendrou, Klaudiou a Emmou. Aj keď sme bývali dve v jednej izbe zabávali sme si v ich dome užili dosť. Marit nám ukázala  večerný Tallin, zobrala nás na bowling, do Hesburgeru. Nebála sa komunikovať. Deň pred odletom nás zobrali na prechádzku do lesa (kde bola dosť zima) ale ta krása čistej, nepoškodenej prírody stala za to. Cestou sme ich tiež učili nejaké slovenské slová napr. Dobré ráno ale aj slovné prešmyčky z ktorých boli ale trochu vedľa. Potom sme náš posledný večer ukončili pizzou a pozeraním hviezd z terasy. Okrem toho sme sa dozvedeli, že Estončina a Fínština majú rovnakú slovnú zásobu no slová majú pre každú krajinu iný význam. Ráno pred odletom nám prichystali perfektne raňajky vďaka ktorým sa nám nechcelo ani odísť z Estónska. Preto odporúčam navštíviť túto krajinu. Avšak upozorňujem že je tam strašná zima preto si pribaľte zimné oblečenie a hlavne dobrú angličtinu :)“

Michal Baraniak

„Bol som na mobilite v Estónsku a myslím, že sa to oplatilo. Vďaka projektu Erasmus+ som mal šancu spoznať nových ľudí, ich krajinu, kultúru, národné jedlo, získať si nových, i keď vzdialených priateľov. Bola to veľmi zaujímavá krajina. Videl som veľa, naučil som sa od nich, že byť pohostinný je najlepšia vec, akú Vám niekto môže poskytnúť. Získal som nové zážitky, letel som prvýkrát lietadlom, dokonca som si vyskúšal hru na piane priamo na letisku. Estónsko je veľmi rozdielna krajina, sú tam iné cesty, iný školský systém. Z Estónska som si so sebou vzal mnohé radostné spomienky, ale vyskytli sa aj nepríjemné situácie – zabudol som si mobil v McDonalde, ktorý však čestní ľudia dali zamestnancom, a tak sa mi vrátil. Celkovo bol výlet perfektný. Poviem Vám len jedno – keď sa Vám vyskytne možnosť ísť niekam zažiť a vidieť niečo nové, tú možnosť určite využite!“

Radoslav Madleňák

„Tak na úvod – bola to TOPKA. Zažiť to čo sme zažili my sa na ZŠ nepodarí len tak hocikomu. Všetci štyria sme si prvýkrát vyskúšali let lietadlom. Doleteli sme do úplne inej krajiny ako Slovensko. Či už to rátame po ekonomickej alebo sociálnej stránke. Fascinujúce bolo, že za 5 dní sa stihli vystriedať všetky ročné obdobia. A rodina? Čo by ste si pomysleli, keby vás dovtedy cudzia žena viezla niekde do lesa? Lenže naraz sa ocitnete v útulnom domčeku v kruhu priateľských nielen ľudí. Či už to bol otec rodiny Juri, matka Veronika, chlapec Johaness alebo pes, či mačka. Nezabudnuteľné ostanú aj zážitky či už s rodinou, keď sme mali možnosť prejsť celým Tallinom a vyskúšať rôzne atrakcie , alebo so žiakmi, keď sme prešli krajinou Estónska. Táto skúsenosť ostane navždy v mojom srdci a veľmi rád sa tam raz vrátim. ĎAKUJEM ZA TO!“